Kde bolo, tam bolo, existoval v dávnej, veľmi dávnej dobe ostrov, na ktorom žili všetky city, pocity a vlastnosti ľudí – dobrá nálada, smútok, múdrosť, pýcha, nenávisť a LÁSKA. Jedného dňa sa všetci dozvedeli, že sa ostrov potopí. Každý si pripravil svoju loď a chystal sa ostrov opustiť, len LÁSKA chcela čakať do poslednej chvíle a tak skôr než sa ostrov ponoril do vĺn oceánu, musela prosiť o pomoc. Avšak pýcha, smútok, nenávisť a ani dobrá nálada pre svoju zaslepenosť a sebaľúbosť nepodala LÁSKE pomocnú ruku. Zrazu však LÁSKA začula hlas akéhosi starca: „Poď Láska so mnou, ja ťa preveziem do bezpečia.“ LÁSKA bola taká vďačná, že sa zabudla spýtať na jeho meno a keď doplávali na pevninu, starec zmizol. Obrátila sa teda s dôverou na múdrosť, lebo ona jediná vedela, komu LÁSKA vďačí za pomoc. Múdrosť odpovedala: „Bol to ČAS.“ A pýtate sa prečo? Pretože len ČAS vie, aká dôležitá je v živote LÁSKA.
